„V tomto článku Vám prinášam pokračovanie článku o mojich osobných skúsenostiach zo sezóny 2022 (prvú časť najdéte tu).
Tradične si po pretekoch spisujem debriefing. Väčšinou má tak jednu-dve strany, avšak keď som spísal potrebné informácie z Walchsee, tak z toho bolo strán päť. V tom čase bolo do druhého vrcholu sezóny - IRONMAM 70.3 TALLINN niečo menej než mesiac a práce bolo ako na novom dome. Potrebovali sme zapracovať na výžive, stratégii, ale aj na nejakých tréningových nedostatkoch. Našťastie sa mi podarilo pred IRONMAM 70.3 TALLINN odtrénovať 3 dobré týždne a vyriešiť všetky krátkodobé problémy, ktoré vznikli počas výkonu vo Walchsee. Avšak prejdem k pretekom.
Pretekové ráno bolo veterné, zamračené, ale aj tak pocitovo kľudné, keďže sme mali informácie o tom, že
ako sa správa trať IRONMAM 70.3 TALLINN v takomto počasí. Začal som s plávaním. Všetko bolo fajn a dokonca počas toho ako som plával vykuklo slnko, a to bol problém. Plával som totiž v plaveckých okuliaroch, ktoré mali priezračné sklá a tým pádom som nevidel takmer nič keď sme sa otočili na druhú časť plávania, smerom k depu, kde ma čakal bicykel. Dezorient express vyplával v dosť zlej pozícii, ale začalo sa bicyklovať, čo mi vždy zlepší deň. Plán bol najprv jazdiť veľmi konzervatívne, no nakoniec sa z mojej cyklistiky vykľul životný výkon. Na beh som vyšiel v dobrej pozícii, no skutočný závod sa práve tým začal. Beh centrom Tallinnu je asi to najťažšie čo som kedy v triatlone bežal. Množstvo zákrut, množstvo krátkych a ostrých stúpaní a technických klesaní. O to bolo prekvapivejšie osobné maximum, ktoré som tu zabehol na polmaratón z bicykla. Skončil som na 4.mieste vo svojej kategórii a o jedno miesto mi ušla miestenka na Majstrovstvá Sveta 2023 do Lahti vo Fínsku. Hneď po prekročení cieľovej čiary som začal rozmýšlať nad ďalším krokom - PTO TOUR COLLINS CUP.
O dva týždne sme šli bojovať do Šamorína. Regenerácia po "masakri" v Tallinne bola zážitok sám o sebe, keďže stuhnuté telo a energetický nedostatok sa pripomínali aj po desiatich dňoch. Len tak-tak som sa dal
dokopy a išlo sa pretekať. Plávanie – monumentálny výkon, ktorý nebolo vidieť na čase. Dunaj je vždy náročné miesto na plávanie a tento krát bol naozaj neúprosný. Vyšiel som z vody a začala ešte väčšia tragédia. V depe som si úspešne zhodil reťaz. Cyklistická trať bola veľmi srandovná. Na 18.kilometri som však stratil fľašu s výživou + bonus – na cca 30.kilometri som stratil aj druhú fľašu. Do konca cyklistickej časti už ostávala len jedna občerstvovacia stanica. Tu som schmatol jednu malú fľašu s vodou a chcel som to nejak doraziť do druhého depa. Taktika na beh bola jednoduchá, a to doplniť živiny a skúsiť zabojovať o dobrý celkový dojem z pretekov. Na trati, ktorá mala 4 kolá to v augustovom teple bol festival bolesti. Čerešničkou na torte bolo, keď som sa po 2.kole dozvedel, že som v priamom boji o pódium. Viac mi nebolo treba, tak som do toho išiel so všetkým rizikom a buď do vydá alebo nie. Nakoniec to vyšlo a odniesol som si 3.miesto. Avšak, trpel som ako dlho nie.
Ďalšou zastávkou bol CTP DOKSYRACE. Išlo o moju tretiu účasť na tomto podujatí. Ide o moje obľúbené podujatie, keďže miestna bicyklová trať je veľmi zábavná hlavne kvôli rýchlym kopcom a pekných zjazdoch, ktoré človek môže ísť na plný plyn v časovkárskej pozícii.
Moje pretekanie bolo také...No nič moc. Kvôli mračnám, ktoré boli na oblohe som uvažoval o nasadení iných plaveckých okuliarov na preteky. Avšak ich nastavovaním som zabil až moc času, čo znamenalo, že moja rozplavba bola strašná = strašné plávanie v pretekoch. Vychádzal som z vody v nie zrovna najlepšom rozmare. Išiel som bicyklovať. Po približne 45.kilometri, "Job as usual",tlačil som, tempo bolo na osobnom maxime. Avšak, prišli sme na časť s rozbitou cestou, ktorú som chcel využiť na doplnenie tekutín. Na týchto pretekoch som skúšal nové uchytenie zadnej fľaše. Samozrejme v ohni pretekov som na to zabudol, tak som dlho šmátral a hľadal ju na mieste ako predtým. Stratil som tým dosť času a hlavne sústredenie sa na povrch vozovky. Fľašu som konečne našiel, avšak keď som sa zase pozrel na cestu, tak som uvidel, že už priamo letím do dosť veľkého výmoľu. Už som to nevedel zachrániť, tak som do neho vletel. No a keď som do neho vletel, tak zrazu cítim bodavú bolesť v oblasti dolnej časti chrbtice, nuž seklo ma. Okamžite som musel zastaviť a rozplakal som sa od bolesti. Po asi minúte - dvoch som znovu skočil na bicykel a išiel som tú jazdu nejak dokončiť. Taktika do konca cyklistiky bola taká, že tlačiť, keď to bolesť dovolí, a jazdiť ľahko, keď to moc bolí a skúsiť to vystrečovať. Prišiel som do cieľa s nanajvýš priemernou jazdou, ale na 1.mieste vo svojej kategórii a 6 -timi minútami k dobru. Začal som "bežať"...Povedzme si pravdu, že čo sa dá bežať so seknutím v krížoch. Dobehol som to na tzv."Cruise Control" na 1.mieste vo vekovej kategórii, no vo finiši ma natiahlo na zem.
Posledným pretekom sezóny bol IRONMAN 70.3 Barcelona. Ráno na Calella Beach začalo ešte za tmy. Posledný krát v roku sme si prešli všetkými procesmi. Vo vzduchu bola veľmi elektrizujúca atmosféra, ktorú vytvorilo tých 4500 ľudí, s ktorými som tu štartoval. Štartovali sme s vychádzajúcim slnkom, čo bolo veľmi scénické. Plávanie bolo po približne 1400 metroch famózne. Potom sme sa otáčali tvárou do vĺn, ktoré medzičasom zosilneli. Akože Dunaj ma už s vlnami niekoľkokrát vycvičil, ale toto bolo z mojej strany otrasné čo som predviedol, keď sa plávalo tvárou do tých vĺn. Vyliezol som z vody v priemernom čase. Depo bolo z mojej strany fajn a začali sme bicyklovať. Prvých 50 kilometrov bolo fantastických. Tempo jazdy som mal na úrovni 2:10 hodiny, čo by znamenalo osobné maximum. Na 50.kilometri som ja a 5 jazdcov s ktorými som bol v danom momente schádzali dole jediným zjazdom v pretekoch. Pretekár, ktorý bol v daný moment predo mnou urobil jazdeckú chybu. V technickej šikane ostro zabrzdil. Celú skupinu to spomalilo a stlačilo nás to do nelegálnej vzdialenosti. Samozrejme ako na nešťastie bol pri nás rozhodca. Samozrejme všetkých nás vykartoval (karta=5 minút v trestnom stane). Iba nášho "lídra", ktorý to spackal, nechal bez karty. Stratil som komplet koncentráciu, keďže ma to dosť rozhodilo. Prišiel som do trestného stanu s mojimi "chlapcami". Tam sme si svorne ponadávali a išli sme ďalej. Beh v teple bola sranda sama o sebe. Necítil som sa najlepšie, ale chcel som to doraziť. Skončil som na 6.mieste v kategórii, čo ma mrzelo, keďže pred kartou som bol v hre o pódium.
V závere poviem iba toľko, že sezóna v otázke výsledkov a výkonov bola určite posunom, ale úprimne ma mrzí, že som nenaplnil jej potenciál. Avšak vec, ktorá ma na nej najviac teší je, že sme zozbierali potrebné informácie a skúsenosti, ktoré nám s istotou pomôžu naplniť potenciál tej ďalšej sezóny. Sezóny, aká tu ešte nebola.
*Ak ste sa dočítali až sem, tak Vám ďakujem za pozornosť. Už čoskoro Vám predstavíme program tej ďalšej sezóny, spoločne aj so všetkými novinkami." -#PatrikSiegl
Comments